Archive for EXPEDÍCIE

MEXIKO 2015.

mexJE sobota 24.1.2015 a sme opäť na Yucatáne v Mexiku v mestečku či radšej prerastenej dedine Tulum. Musím povedať, že po roku mi už pachy a chute mexickej potápačskej mekky naozaj chýbali.
Tento rok ideme v zmenšenom počte. Za Speleodiver Karol Kýška a Martin (Abo) Vrábel, za speleoquanaut Míra Manhart a Daniel Hutňan a za moravákov Zdeněk Motyčka, Radek Jančár a Honza Sirotek. Sme ale stále jedna Česko-Slovenská banda(všimnite si nezabudol som dať pomlčku).
Čiže zmorení cestou v sobotu večer 24.1.2015 si konečne otvárame vytúžené pivo v Tulume. Explorovať však ihneď nezačíname, je potrebné najskôr vybaviť povolenia od majiteľov pozemkov v priestore za dedinou Akumal, kde sme minulý rok objavili nové cenoty a v nich aj nádejne vyzerajúce chodby. Dano poprosil o pomoc miestnu potápačskú legendu Billa Philipsa, ktorý nám vyšiel v ústrety a oslovil svojich starých známych a v pondelok sa v trojici spolu so Zdenkom Motyčkom vydávajú do Playa de Carmen na jednania. Večer sa stretávame a s nadšením nám oznamujú, že všetko prebehlo tak ako sme chceli – majitelia súhlasia s prieskumom.
My spolu s Mírom sa zatiaľ venujeme nášmu potápačskému novicovi Abovi. Nedeľu a pondelok sme obetovali na jeho výcvik. Keď si predstavím, že aj ja som v začiatkoch takto vyzeral a vystrájal tak mi je do smiechu. Ale Abo je šikovný a chápe všetky veci veľmi rýchlo.
V utorok už ideme naostro do džungle na prieskum. Sprevádza nás Jacobo – domorodec, ktorý vozí do džungle farmárom vodu a jedlo. Cesta je to naozaj veľmi bojová. Tak rozbitú som si ju z minulého roku vôbec nepamätal. Naše autíčko chevrolet sa rozhodlo, že sem nás určite voziť nebude o čom nás presvedčila radiacia páka, ktorá ostala danovi v ruke. No čo už rýchlosti sme začali radiť kombinačkami. Na rázcestí sa rozdelujeme a Jacobo vedie moravákov k cenotu Ash Puk kde potom dva dni skúmajú. My sa presúvame na polámanom aute ďalej k cenotu Za Palapou(Paachil Nah). Tu sa ja s Abom otáčam, zostáva iba Míra, Dano a Jacobo. Dvaja idú do vody a tretí na nich čaká aby ich odviezol z džungle. Ja s Abom ideme zháňať nejaké poriadne terénne auto, s ktorým sa tu bude dať operovať. To sa nám podarilo až v 120 km vzdialenom Cancúne, kde požičiavam Jeep Wrangler. Cestou naspäť vyzdvihneme Míru a Dana v Akumale a šup do postele.
Ďalšie dni prebiehajú v eufórii s novo natiahnutých a zmapovaných metrov pod vodou. Rozdelený sme do dvojíc Karol/Abo a Dano/Míra, moraváci skúmajú v trojke. Dano a Míra postupne objavujú v cenote Za Palapou a Karol s Abom sa venujú prieskumu cenotu Smrad(Tu). Z greenhorna Aba sa stáva postupne ostrieľaný mazák a keď natiahneme ponor na 140 min, nestíha sa čudovať. Ale to je dobre, pretože naozaj dobrý speleopotápač sa rodí a zdokonaľuje vždy na takýchto akciách, kde je potrebné samostatne pracovať(ťahať novú šnúru, alebo mapovať) pod vodou. Po troch dňoch sa k nám pridávajú aj moraváci. Presunuli sa do cenotu Nautilostotl, kde tiež urobili hodne práce.
Deň v mexiku prebieha asi takto:
Ráno sa zobudíme cca okolo 5:00, nasleduje 8 km beh na pláž tu si dáme zopár temp v mori a trochu sa ponaťahujeme – idylka. Niekto menej nadšený behom pre nás príde autom na pláž. Potom niečo zjeme. Nasleduje diskusia niekedy „ostrá“ čo sa bude robiť a čo sa stihne alebo dnes nestihne. Potom ideme pre fľaše k Robiemu do Xibalby. Naložíme ich do auta a presunieme sa 40 km do Akumalu odkiaľ cestou necestou sa drkoceme džungľou. Pre ilustráciu 4 km najhoršieho úseku trvajú 50 min. Potom ako úspešne nič neodpadne z auta parkujeme vedľa palapy odkiaľ ideme k svojim cenotom. Dano a Míra kúsok a Ja s Abom trochu ďalej. Ustrojovanie trvá cca 40 min a okolo 11:00 sa zanárame. Dĺžka ponoru je závislá od toho kam máte namierené. Ak sa pohybujete iba s dvoma sidemont fľašami ste cca do 100 min vonku, ale ak k tomu pridáte ešte stage ponor sa úmerne predĺži. Väčšinou sa snažíte vymotať aspoň jeden 250 m bubon. Cestou naspäť však musíte všetko zmapovať. Ak to náhodu nespravíte budú vám odňaté niektoré nepotrebné výčnelky z tela. Okolo 15:00 už ideme späť. Vrátime fľaše – tu našťastie nemusíme fúkať my. Nejaká mexická večera padne aj s pivom vždy dobre a večer zadávame zmapované údaje a kreslíme mapu. Zasa prebehne diskusia niekedy ostrá . Spať ideme skoro, ale niekedy je ešte potrebné skočiť na tequilu alebo mojito.

Bilancia po dvoch týždňoch je 4 700 m novo objavených a zmapovaných vodou zatopených jaskýň.

Karol Kýška