Archive for EXPEDÍCIE

MACEDONSKO 2014 “BABUNA”

Tak a po roku opäť kráčam hore k výveru Babuna, naložený potápačskými fľašami, tečie zo mňa ako z točky. Načo sa sem trepem všetko ma z toho bude zase bolieť. Ale rok je dlhá doba, človek zabudne a zostanú iba pekné spomienky…….

Už piaty krát sme zorganizovali výpravu do útrob Macedónska v pohorí Jakupica v jaskyni Babuna. Tento rok sme zamerali naše úsilie na časti za druhým sifónom. Našu výpravu sme ale začali trochu ináč. Rozhodli sme sa najprv pocestovať po Macedónsku. Odporúčam každému sa zobrať a ísť na podobný výlet, pretože naša super konzumná kultúra ešte k nim nedorazila a je to naozaj poznať na každom kroku. Neverili by ste ale mäsové výrobky naozaj ešte obsahujú mäso. Nehovoriac o iných tekutých zážitkoch, ktoré sme samozrejme nevynechali.
Takže po fakultatívno-degustatívnom výlete dorážame v pondelok 18.8.2014 do obce Čaška pod Jakupicou. Tu sa formálne pozdravíme so zástupcami miestnej samosprávy. Je to povinnosť, úradník tu má naozaj vysokú hodnotu, veď aj na “Dozvole” povolení k výskumu je tých vyhlášok a paragrafov, že by jeden zaplakal. V základnom tábore na Čeplesi sme okolo 14:00 a ešte stíhame vyniesť prvé batohy k Babune. Na druhý deň Ja, Barbora, Erik a Mišo ideme roznosiť fľaše po sifónoch. Som trochu v strese, prívalová voda, ktorá tu bola v mesiaci Jún, v údolí narobila riadnu paseku. Náš kúpací bazén pod vodopádom už neexistuje, akoby tam niekto vysypal 20 tatier štrku, proste jednoducho zmizol. Bude to trvať pár storočí kým sa opäť vyhĺbi. No ja sa tam už určite kúpať nestihnem. Takže sa okolo 10:00 zanáram do prvého sifónu. Vystrojil som ho 4mm rep šnúrou – aby sme sa mohli pohodlne pretiahnuť na druhú stranu – kto by tu plával. Všetci štyria postupne prenesieme veci k druhému sifónu kde zopakujem to isté s tou šnúrou. Na počudovanie v jaskyni sa voda vôbec neprejavila. Asi bol ten splach tak inetnzívny a krátky, že sa do podzemia nič nedostalo. Vynárame sa za druhým sifónom a začíname fotiť. Fotenie som zvolil hneď na začiatok výpravy, pretože potom by som už nikoho asi neprinútil. Po siedmich hodinách vyliezame von a tešíme sa na pivo pri vchode a večeru na Čeplesi. Tomáš s Lukášom celý deň odkopávali vchod v jednej vyvieračke, ktorú sme našli minulý rok.
V stredu idme pre Dana s Mírom na letisko do skopje. Ostatný sa venujú povrchovému prieskumu. Barbora s Mišom zliezajú do priepasti na planine. Je však plná ľadu. Tomáš, Erik a Lukáš hľadajú vchody v úbočiach západne od Čeplesu.
Vo Štvrtok ide skupina Erik, Dano a Míra dozadu za druhý sifón. Na nič nečakali a pustili sa ihneď objavovať nové chodby. Po všelijykých krkolomných výstupoch, zostupoch a nechutných plazivkách sa vracajú o 21:00 do tábora s ojavom cca 700 m. Všetci jasáme super ide to ďalej, len na nich to nadšenie vôbec neni vidno. Hovorím si veď sú unavený, ale to pochopím až druhý deň. Ja, Barbora, Lukáš a Tomáš ideme pozrieť ten nový výver. Nedôverčivo sa pozerám na “obrovský” otvor, ktorý na mňa zeje a z ktorého vyteký potok. Obliekam sa do neoprénu, beriem jednu malú fľašu a šup ho tam. No až také šup to nebolo. Je to nechutne tesné postupne sa predieram dopredu. Našťastie sa to rýchlo odkaluje a ja po zopár jogistických cvičeniach prenikám až 12 m ďaleko, nado mnou je hladina, ale nevystrčím cez puklinu ani ruku. Cúvam von. Je to príma byť opäť na slniečku. Bez šance hovorím všetkým naokolo. A oni mi aj veria, proste nikto nemá chuť sa tam strčiť.
V Piatok opäť do Babuny. Ja, Barbora a Mišo máme z úlohu na vytypovaných miestach zlaniť na riečisko. Plán je to pekný aj nám sa páči, ale realita bola úplne iná. Samozrejme sme museli hľadať cestu cez meandre a závaly k tým šachtám. Pokus omyl nám zaberie cca 2 hodiny času, potom konečne Barbora nájde miesta kde máme zlaniť. Keď na ňu kričím či potrebuje lano, len zo spodku niečo zamrmle a ďalej volne zlieza po pukline na dno tých priepastí. Škoda na riečisko sa nedostávame. Končí to v neprielezných puklinách. Po ceste naspäť ešte kontrolujeme na spodku riečiska pukliny, v ktorých sme predtým blúdili, ale bez nejakého markantného postupu. Do tábora dorazíme o 20:30. Tomáš s Danom boli dnes na spodku jednej 100 m šachty na planine. Celkom pekný objav veď 100 m vertikálu len tak niekde doma nenájdete, ale na spodku končí v ľadovej zátke.
Sobota je pre mňa strašný deň. Večer som sľúbil, že pôjdem s chalanmi do Babuny. Ráno ale už viem že to bola somarina. Som nadšený optimizmus zo mňa srší všetkými otvormi. Štvorica sa zanárame do prvého sifónu a o 11:00 sme už prezlečený do suchých vecí za druhým sifónom. Erik, Dano, Míra a JA pádime chodbami a plazivkami až k úžine, ktorú Dano vo štvrtok neprešiel. No a dnes som neprešiel Ja. Čiže dve hodky som si pekne v zime posedel a počkal som na chlapov kým sa vrátili z objavitelskej výpravy. Našli a zmapovali ďaľších 150 m. Môj neúspech sa snažím zakrývať rečami typu – niekto musí strážiť-, ale štve ma to príšerne. Erik sa vie naplaziť a prepchať všelikade. Myslím, že keby sme ho tu nemali neobjavíme skoro nič. Je to dráč, klobúk dole pred ním. Akciu zakončujeme transportom všetkých vecí z jaskyne ku vchodu. Pri vchode si ešte nakladáme na chrbty každý čo najviac a pomaly sa vlečieme k autu. Niečo po 20:00 sme zničený v tábore. Padám mrtvy do stanu.
V nedelu skupina, ktorá nebola v Babune znáša veci od vchodu. Ešte stihne MArtin a MIšo ísť zobrať Žežovi vzorky za I. sifón a pripája sa k nám. My už sedíme dole v Nežilove pri bazéne a popíjame pivko. Dáme na obed miestneho pstruha a poďho na Čeples začať baliť.
Pondelok sa ráno presúvame do čašky, kde nás čakajú novinári a televízia. Katastrofa tu to berú naozaj vážne. Niečo sme im s Danom povedali a bolo. Večer navštívime ešte priehradu Matka a v utorok ráno cesta domov.

Keď to zhrnieme Babuna má už 2500 m, keďže sme ju o 900 m predĺžili a zliezli sme aj novú šachtu hore na planine. Možno sa to nezdá ale logistický ťažká Babuna nám predsa len tento rok s objavenými metrami urobila radosť. O rok keď na útrapy zabudneme opäť do Macedónska zavítame.

Na akcii sa zúčastnili: Karol a Barbora Kýškovci, Dano Hutňan, Michal Plankenbuchler, Míra Manhart, Lukáš Kubičina, Martin Vrábeľ, Tomáš Urban, Erik Kapucian, Lenka a Libuška Kýškové.

Karol Kýška